HDD
Pevný disk (z angl. hard disk, HD alebo harddisk drive, HDD, predtým tiež Winchester) je zariadenie, ktoré sa používa na uchovávanie dát v počítačoch, ale v súčasnosti už aj v mnohých iných prístrojoch. Dáta sa na pevný disk zapisujú pomocou magnetického záznamu, čo má veľkú výhodu najmä v tom, že sú uložené natrvalo, teda až pokiaľ nie sú zmazané používateľom alebo prístrojom. Vďaka tejto vlastnosti b ýva pevný disk často označovaný aj ako energeticky nezávislé pamäťové médium. Uložené údaje totiž uchováva aj po ukončení dodávky elektrickej energie.
Fyzická stavba pevného disku:
Obvyklé komponenty v pevnom disku:
Jedna alebo viaceré hliníkové (v minulosti aj sklenené) rotačné platne pokryté tenkou vrstvou magnetického materiálu, uložené na spoločnej osi, slúžiace na ukladanie údajov
Elektrický motor zabezpečujúci rotáciu platní stabilnou rýchlosťou (obvykle 5400 – 15000 otáčok za minútu)
Prachotesný nosný obal pevného disku
Pohyblivé čítacie a zapisovacie hlavy (angl. Heads) na výkyvných ramenách
Elektrický motor zabezpečujúci pohyb výkyvných ramien s hlavami
Elektrické obvody slúžiace na ovládanie motorov, hláv a komunikáciu (elektronika disku)
Rozhranie na prepojenie disku s počítačom
Logická stavba pevného disku
Nosičom informácií na pevnom disku je magnetická vrstva úložnej platne. Táto magnetická vrstva je počas zápisu informácií postupne delená na jednotlivé
cylindrické stopy. Jedna úložná platňa obsahuje zvyčajne niekoľko tisícok takýchto cylindrických stôp, ktoré bývajú vytvárané na oboch stranách úložnej platne. Všetky stopy vytvorené na jednotlivých úložných platniach disku sa súhrnne nazývajú ako cylinder. Každá stopa je rozdelená na mnoho malých logických jednotiek, ktoré sa nazývajú bloky. Jeden takýto blok je schopný poňať 512 bajtov informácií. Pre lepšiu kontrolu uložených dát je do každého bloku s uloženými dátami pridaná tzv. kontrolná suma, pomocou ktorej dokáže elektronika porovnať, či sú dáta, ktoré sa budú načítavať identické s tými, ktoré boli zapísané na úložnú platňu pevného disku. Všetky bloky, ktoré majú na disku rovnaké koordináty umiestnenia, sa niekedy súhrnne nazývajú tiež ako sektor. Bohužiaľ sa význam pojmu sektor častokrát v praxi mylne zamieňa s pojmom blok. Moderné pevné disky ešte delia úložné platne do tzv. zón, pričom každá zóna obsahuje niekoľko cylindrických stôp. Každá zóna by mala mať rovnaký počet sektorov.
Delenie HDD podľa formátu:
5,25“-veľký formát používaný najmä v minulosti.
3,5“ -malý formát používaný bežne v PC.
2,5“ -formát používaný v notebookoch a prenosných zariadeniach.
1,8“ -mikro formát používaný v malých prenosných zariadeniach.
1“ -mikro formát používaný v malých prenosných zariadeniach.
Podľa rozhrania:
PATA
Paralelné rozhranie slúžiace pre pripájanie úložných zariadení. Rýchlosť: 16, 33, 66, 100, 133 MB/s Napájanie: neposkytuje Vodiče/kontakty: 40 Hot Plug: Nie Umožňuje pripojiť dve zariadenia na jednom kábli, nutné je ale voliť Master/Slave zariadenie Alternatíva: SCSI Náhrada: SATA
SCSI
Univerzálne rozhranie pre pripojenie zariadení aj na dlhšie vzdialenosti (do 25m), používané hlavne v serveroch Rýchlosť: 0,16GB/s (U160); 0,32GB/s (U320); 0,64GB/s (U640) Napájanie: neposkytuje Vodiče/kontakty: 50/68/80 Hot Plug: Áno Možnosť pripojiť do 16 zariadení na jednu zbernicu. Konektor podobný PATA konektoru, len má viac kontaktov – je širší.
SATA
Sériová náhrada za PATA Rýchlosť: 1,5 (rev.1)/3 (rev.2)/6 (rev.3) Gbit/s Napájanie: neposkytuje Vodiče/kontakty: 7 Hot Plug: Áno jednotlivé revízie sú medzi sebou navzájom plne kompatibilné. Maximálna dĺžka kábla je 1m Alternatíva: SAS (servery) Hlavná výhoda oproti predtým používanému PATA rozhraniu je oveľa kompaktnejší kábel a praktickejší konektor, no tiež v istých prípadoch možnosť hot plug-u.
SAS
Obmena SCSI rozhrania pre pripájanie úložných zariadení. Rýchlosť: 3/6Gbit/s Napájanie: neposkytuje Vodiče/kontakty: 29/32 Hot Plug: Áno Možnosť pripojiť do 65 tisíc zariadení na jednu zbernicu (s použitím expanderov), vzdialenosť do 10m Konektor môže byť podobný SATA konektoru, len má viac kontaktov – je širší
